adam

Intenzívny vedecký výskum potvrdzuje stále nové účinky proti najrôznejším diagnózam.

Na druhej strane fakt, že táto nepsychoaktívna látka pochádza z konope jej dodáva (najmä v očiach laickej verejnosti) auru tajomna až kontroverzie. Tú sa niektorí výrobcovia neštítia zneužívať. Svoje produkty v rôznych bizarných formách s mizivou vstrebateľnosťou (napr. čokoláda či med) a/alebo so zanedbateľným obsahom CBD predávajú za horibilné sumy ako zázračné „všelieky“, prípadne deklarujú ich psychoaktivitu. 

Príbeh CBD je však omnoho starší, trvalo takmer 80 rokov, kým sa z prehliadaného príbuzného THC stala skutočná „superstar“ medzi rastlinnými liečivami. Objaviteľ CBD, prof. Roger Adams (potomok amerického prezidenta Johna Adamsa) bol jeden z najtalentovanejších chemikov svojej doby. Vo veku 16 rokov sa dostal na Harvard, po vyštudovaní odišiel do Nemecka. Krátko na to začala prvá svetová vojna a Adams sa vrátil do USA. Priniesol so sebou aj znalosti nemeckej chémie, vďaka tomu získal miesto v tajnom vojenskom výskume, kde sa špecializoval najmä na vývoj účinnejších ochranných prostriedkov. 

V práci pre armádu pokračoval aj po vojne, práve tak sa dostal k výskumu konope. To bolo po vlne masívnej propagandy očiernené ako „vrah mládeže“ a v roku 1937 ho v USA postavili mimo zákon. Naďalej však pretrvával záujem vlády o možné vojenské využitie jeho psychoaktívnych účinkov: tajné služby verili, že práve v tejto rastline nájdu bájne „sérum pravdy“. Preto bolo prof. Adamsovi udelené povolenie pracovať s konopným extraktom. V januári 1940 sa mu z  C.sativa  plano rastúceho na lúkach Minnesoty, podarilo vyizolovať chemicky čistú látku. Na jeho zamestnávateľov tento objav príliš veľký dojem neurobil: podľa testov na zvieratách nemala táto látka žiadnu psychoaktivitu. Hoci mal Adams v tej dobe pomerne malé možnosti ako určiť molekulárnu štruktúru, podarilo sa mu to takmer presne. Keďže zistil, že má jeho látka o jednu alkoholovú skupinu viac než kanabinol (v tej dobe jediný známy kanabinoid), pomenoval ju kanabidiol. Štruktúru CBD definitívne potvrdil až v roku 1963 prof. Mechoulam. 

Adamsovi sa proces izolácie CBD (a tiež CBN) podarilo zefektívniť a nechal si ho patentovať, psychoaktívna zložka konope mu však stále unikala. Keď v roku 1941 experimentoval s CBD, vystavil ho pôsobeniu kyseliny. Adams ako skúsený chemik predpokladal, že následkom nízkeho pH sa CBD zmení na molekulu, ktorú nazval tetrahydrokanabinol. V skutočnosti takto vytvoril zmes rôznych foriem (tzv. izomérov) THC, ktoré sa medzi sebou líšia len polohou dvojitej väzby (tá býva označovaná ako delta, preto poznáme napr. delta-6-THC, delta-8-THC a najrozšírenejší delta-9-THC). Pri testoch na potkanoch zistil, že THC je značne psychoaktívny. Krátko na to jeho blízky spolupracovník prof. Loewe potvrdil, že hlavnou účinnou látkou zmesi je delta-9-THC. Aj keď Adams tušil, že THC sa prirodzene vyskytuje v konope, z rastlinného materiálu sa mu ho nikdy nepodarilo izolovať. To dokázal až v roku 1964 prof. Mechoulam, ktorý preto býva považovaný za jeho objaviteľa. Faktom ale je, že americká armáda experimentovala s čistým delta-9-THC už počas 2. svetovej vojny. Ukázalo sa však, že ako „sérum pravdy“ je nepoužiteľný. 

Kanabidiolová kyselina (CBDA) bola prvý krát v čistej forme izolovaná na Palackého univerzite v Olomouci v roku 1955.  Jednalo sa o úplne prvú známu kanabinoidnú kyselinu. Dnes vieme, že všetky kanabinoidy vznikajú v rastline ako kyseliny, až pôsobením kyslíka a tepla sa menia na neutrálne formy. Z dnešného pohľadu je obdivuhodné že pred takmer 70 rokmi dokázali izolovať tak krehkú molekulu ako je CBDA (definitívne štruktúru potvrdil znova až prof. Mechoulam v roku 1964). Jej objavitelia, profesori Kabelík, Krejčí a Šantavý u nej taktiež odhalili silný protibakteriálny účinok. Veľká škoda je, že tieto objavy neboli publikované v medzinárodnom vedeckom časopise, iba v univerzitnom periodiku,  kde takpovediac „zapadli prachom“.

Keďže boli v prvých testoch na zvieratách pozorované len úplne minimálne akútne účinky CBD, farmácia o túto látku záujem neprejavila. Rané štúdie síce zaznamenali analgetickú a protiepileptickú aktivitu, nevyvolali ale väčší ohlas. O 30 rokov neskôr sa tím brazílskych vedcov rozhodol znovu preskúmať možné použitie CBD proti epilepsii. Povzbudivé výsledky vzbudili pozornosť, výskum v tomto smere pomerne rýchlo napredoval, a vďaka tomu bola schopnosť CBD tlmiť záchvaty oficiálne potvrdená aj u ľudských pacientov (1980). Trvalo však až do roku 2018, kým bolo na medicínske použite schválené prvé antiepileptikum s obsahom CBD, Epidiolex. 

Na konci 20.storočia, keď sa vo veľkom rozbehlo indoor pestovanie a šľachtenie nových odrôd, väčšina pestovateľov sa snažila (a dodnes sa snaží) o dosiahnutie čo najvyššieho percenta THC. To sa často dialo práve na úkor obsahu CBD, či ďalších kanabinoidov. Zatiaľ čo u mnohých divokých (tzv. landstrain) rastlín je pomer THC:CBD v prospech CBD, prešľachtené odrody ho často neobsahujú takmer vôbec. To sa postupne začalo meniť až vďaka semenným bankám ako je napr. CBD Crew. Dnes sú odrody s vysokým množstvom CBD bežne (a ak majú pod 0,3 % THC, aj legálne) dostupné. 

Tvrdenie, že za celý účinok konope je zodpovedný len THC a tendencia ignorovať všetky ostatné obsahové látky sú dnes (pomaly) na ústupe. Medzi laickou, ale aj odbornou verejnosťou ho často vystriedalo podobne skresľujúce zjednodušenie: zatiaľ, čo THC je zodpovedné za všetky omamné účinky, CBD zas za všetky liečivé. Následkom tohto hlbokého nepochopenia problematiky konopnej farmakológie majú zodpovedné autority tendenciu oddeliť CBD trh, od toho konopného, ideálne tak, aby sa mohol používať len 100% syntetický CBD. Napriek tomu, že CBD je nepochybne mimoriadne zaujímavé liečivo aj samo o sebe, jeho účinok výrazne zaostáva za kombináciou veľkého množstva látok, aká sa nachádza v skutočných full spectrum extraktoch. Ostatné kanabinoidy, zatiaľ je to predovšetkým CBG a CBN, však taktiež rýchlo naberajú na popularite a všetko nasvedčuje tomu, že ich čaká podobná sláva ako CBD.

Autor článku: 

PharmDr. Martin Helcman

Zdroj: 

Magazín konopí